Rožňavská jaskyniarska skupina v čase svojho vzniku v r. 1948 patrila medzi prvé organizované skupiny v rámci bývalého Československa a za celú dobu svojej existencie prispela k poznaniu podzemia krasových území na lokalitách celej republiky, no obzvlášť územia Slovenského krasu. Spojila jaskyniarov z Rožňavy, Plešivca, Kunovej Teplice, Turne.
V útrobách Borčianskej planiny, v Marciho jaskyni, zasiate semeno poznávania už 65 rokov klíči, rastie a a aj keď sú obdobia sucha alebo mu vietor láme konáre, naďalej žije a odkrýva tajomné krasové podzemie pre radosť a potešenie z objaviteľského elánu, pre potešenie verejnosti cez sprístupnené jaskyne, pre pocit zadosťučinenia na konci namáhavej často adrenalínovej, no vždy tak úchvatnej objaviteľskej vášne. A tá dala prostredníctvom členov skupiny svetu také skvosty hry vody s vápencom ak ov orku 1951 Gombaseckú jaskyňu, v roku 1964 Krasnohorskú jaskyňu, v roku 1978 Hruškovskú jaskyňu, aj táto mladucha objavená Róbertom Borošom a Tomášom Lázarom je už dnes 30 ročná. V roku 1991 Jaskyňu v kunovej Teplici, ale aj ďalšie a ďalšie objavy ako jaskyňu pri Jašteričom jazere, Attilovu priepasť, Machovu, Besnú dieru, LT81, Múrikovú, Novú Bikfu, Býčiu jaskyňu na Hornom Vrchu atď. Aj vďaka tejto skúsenosti jaskyne Slovenského krasu patria medzi svetové prírodné dedičstvo.
Okrem úžasného krasového podzemia Slovenska sa Rožňavčania dostali do podzemia celej Európy. Majú svoje vlastné podzemné oltáre, napr. v Rumunsku, Bulharsku, Česku, zdolali skoro všetky významné vertikálne jaskynné systémy v Európe a každý z nás mal a má tam niekde v krase aj svoj vlastný podzemný Everest.
Okrem svojského elánu, organizátorského nadšenia, rožňavskí jaskyniari našli pre svoju lásku pochopenie aj vo vtedajšom baníckom múzeu, neskoršie na geologickom prieskume, na správe CHKO Slovenský kras v Brzotíne, ale aj u iných ustanovizní a v orgánoch mesta a okresu.

Rozširovanie vchodu do  Marciho jaskyne r.1948

Prieskum Marciho jaskyne r. 1950

Sintrová výzdoba r.1950

V análoch speleológie sa za tie roky stali mená ako Roda, Rozložník, Raiman, Herényi, Labanc, Štibráni, Ščuka, Boroš, Hujdič, Lázar, ako aj mená vedúcich skupín ako Ing. Abonyi, Ing. Faško, Ing. Herényi a ďalší... pojmami. Speleologické laboratórium za roky svojej práce tiež prinieslo mnoho významného do poznania zákonitostí krasu. Speleoterapia – aj to je oblasť v ktorej skupina rožňavských jaskyniarov dosiahla významné úspechy. Rožňavčania stáli aj pri zrode jaskynnej záchrannej služby, ale nielen stáli – zachraňovali tých, ktorí si s krasovým podzemím nenašli spoločnú reč – a vďaka Bohu častejšie zasiahli úspešne.

Výňatok z prejavu vedúceho skupiny ing Ondreja Bolačeka pri príležitosti 60. výročia založenia skupiny.