Expedícia Montenegro 2019

Na poslednej výprave sa zúčastnilo 9 členov nášho klubu. Výprava do oblasti Njegushi-Lovćen v  Čiernej hore nezačala šťastne. Potápačská akcia naplánovaná do tretieho sifónu v  jaskyni Duboki Do zlyhala ešte doma, pretože dvaja členovia štvorčlenného potápačského tímu zrušili svoju účasť niekoľko týždňov pred odchodom. Prvé dni expedície komplikovali silné  búrky a lejaky. Silný vietor nám strhával stany a  komplikoval život v tábore. Potom však všetko prebehlo hladko a dva týždne v Čiernej Hore opäť priniesli skvelé výsledky. Prieskum a mapovanie systému Dvojvchodovej Ľadovej jaskyne pokračoval šesťdňovým aj  štvordňovým bivakom . Prieskum vetvy Ryobiológie sa musel odložiť kvôli veľkému množstvu vody, ktorá ním preteká, ale tím mal veľa práce, aby si prezrel mnoho otáznikov od bivaku smerom k ústiu priepasti Hubertus. Tu bola objavená prichádzajúca bočná vetva (vetva Láska) vedúca do miestnosti 30 x 20 m so stúpajúcim komínom s vodopádom.  Medzi hlavným riečiskom  Dvojdverového potoka a Nebeským meandrom bola objavená sieť meandrov, komínov a šácht, ktoré smerovali  smerom k priepasti Hubertus. S novým objavom asi 400 m systém dosiahne 9,8 km. V jaskyni Duboki Do, sme začali s  dôkladným prieskumom a  hľadali sme možnosti, ako obísť 3. sifon. Bohužiaľ sme nenašli žiadnu možnosť na jeho prekonanie. Významný objav sa nám podaril vo  vzdialenosti -172 m od vchodu. Tu sme vstúpili do bludiska nových meandrov, komínov a priepastí. Nové priestory, s malebnými  ílovitými útvarmi a  nádhernou farebnou výzdobou prepísali dĺžku jaskyne o 500 metrov a  tak dosahuje takmer 4 km. Novú vetvu sme nazvali Zvolenská  ZSOLYOMI. Prieskum na  prekonanie sifónu však nebol len  v jaskyni, ale aj  na vyvýšenom hrebeni nad ním, kde boli nájdené desiatky nových objektov. Tento rok sme tiež preskúmali najsľubnejšiu z predstaviteľov týchto jaskýň, jaskyňu sv. Jána, pomenovanú po iskrení svetla na strope, kde sa v  najvzdelanejšom a  najhlbšom bode rozdrvila kamenná blokáda koncového bodu. Pôvodne iba 50 m dlhá jaskyňa takto dosiahla pekných 500 m, jej hĺbka sa zvýšila na -140 a má 17 aktívnych vodných tokov. Podľa meraní , sa jej konečný bod približuje na 30 metrov od systému Duboki Do. Otázne  teda nie je, či sa tieto jaskyne spoja, ale otázka je, kde sa spoja . Počas trojdňovej akcie zameranej na preskúmanie zostávajúcich otáznikov v labyrinte Njegošskej jaskyne sme pokračovali v  prekonávaní komína v  sieni  Morea Hall až k samému  stropu , ktorý sa javil ako slepá ulička. Tu sme objavili 200m dlhú chodbu končiacu prekonateľným závalom. Práce na tomto závale plánujeme na ďalšej expedícii.  Objavmi  sa dĺžka jaskyne zvýšila na 6,5 ​​km.  Mapovanie jaskyne Kaszás spolu s podrobným prieskumom cieleným na  možné pokračovanie jaskyne pokračoval v nízkom, úzkom aktívnom meandri. Spočiatku sa tu dosiahol len malý pokrok cca 10-20m. V posledný deň expedície sa objavil nový úsek s dĺžkou 200 metrov. Nové priestory sú stále väčšie a smerujú k jaskyni Njegoš. Vzdialenosť medzi najblbšími bodmi jaskýň je asi 100m. Povrchový prieskum tejto expedície pokrýval oveľa širšiu oblasť ako predtým a do počtu objektov, ktoré poznáme, pridali 16 nových jaskýň. Najhlbšími z nich boli Dramešina (230 / -120 m) s impozantným vstupným otvorom 70x30 m a Granička jama (100 / -80 m), 70 metrov hlboká Jama Hajde. Predbežné súhrnné údaje sú nasledujúce: celková dĺžka nových jaskýň a úsekov jaskýň objavených za 13 pracovných dní je približne 2,5 km, zmapovaných bolo 2200 m  a pekne sa rozšírila  aj fotodokumentácia.  Samozrejme, opäť sa nám podarilo zanechať niekoľko zaujímavých otáznikov, takže čoskoro začneme organizovať našu ďalšiu expedíciu!

Duboki Do

Jama Dramešina

Jama Dramešina

Jama Hajde